Pri v�stavbe tunela pre Metro Praha, ale aj pri in�ch tunelov�ch stavb�ch, vznik� potreba ur�chlenia merania a t�m skr�tenia doby v�stavby. Navy�e dopravn� tunelov� stavby razen� v plnom profile dosahuj� priemerov v���ch ako 5 metrov, ��m je s�a�en� klasick� meranie na odrazn� ter�. Tieto v�etky nedostatky odstra�uje tot�lna motorizovan� stanica s bezhranolov�m syst�mom merania d�ok Leica TCRM 1105 z profesion�lnej rady tot�lnych stan�c TPS 1100.
Technick� parametre
Pod�a po�iadaviek na presnos� merania je mo�n� v�ber od 5" (15cc) presnosti - TCRM 1105 a� po 1,5" (5cc) presnos� - TCRM 1101 a laserov� meranie d�ok v dosahu 80 m, 100 m pr�p. a� 300 m.
Poznatky z merania na stavbe dvojko�ajn�ho tunela pre Metro Praha v �seku Kobylisy-L�dv�
Tot�lna stanica Leica TCRM 1105 s programov�m vybaven�m PROWIN od �vaj�iarskej firmy Amberg spojuje v�hody tot�lnej stanice s v�hodami profileru do jedn�ho spo�ahliv�ho syst�mu s v�raznou redukciou ceny a v�hy a hlavne pohodlnej obsluhy pre mera�a.
Pri razen� dvojko�ajn�ho tunela na trase IV. C1 pra�sk�ho metra medzi stanicami Kobylisy a L�dv� boli dan� dve po�iadavky na bansk�ho mera�a resp. geodeta v podzem�:
Vzh�adom na tvar a rozmery tunela (elipsa ��rky 10 m a v��ky 7 m) bolo nevyhnutn� nasadi� spom�nan� profesion�lny pr�stroj.
Zabezpe�enie smeru razenia je veden� dvomi syst�mami:
Pre ru�n� meranie je potrebn� zamera� s�radnice laserov a polohu laserovej stopy v �elbe a n�sledne zabezpe�i� smery l��ov zais�ovac�mi visiacimi z�vesmi - vyu�itie programu referen�n� priamka. Nasleduje v�po�et vyty�ovac�ch tabuliek (teoretick�ch vzdialenost� od laserov) a ich odovzdanie majstrom.
Priame meranie pozost�va z dvoch �konov:
Vo�n� stanovisko je ur�ovan� z odrazn�ch zna�iek v strope, ktor� z�rove� sl��ia pre meranie deform�ci� prim�rneho ostenia tunela. Po zmeran� dvoch zna�iek je na �al�iu zacielen� automaticky (treba jemne doladi�) a po spusten� v�po�tu s� udan� stredn� chyby v polohe a v��ke stanoviska.
Po ods�hlasen� ch�b a zadan� stanoviska sa program automaticky prepne z merania na odrazn� zna�ku na ru�n� laserov� meranie podrobn�ch bodov oce�ovej v�stu�e s mo�nos�ou zvidite�nenia laserovej stopy. Spolupr�cou mera�a a pred�ka (ved�ceho razi�skej partie) je oce�ov� v�stu� dotvarovan� do definit�vneho tvaru. N�sledn�m ulo�en�m merania na pam�ov� kartu je �kon ukon�en�. Spracovanie v programe PROSCAN a n�sledn� odovzdanie vytla�en�ch v�sledkov sl��i partii razi�ov na usmernenie �al�ieho v�rubu v �elbe.
D�le�it� poznatok: laserov� meranie sa uskuto��uje aj pod te��cou vodou!
Nev�hoda: potreba mera�a pri ka�dom osadzovan� v�stu�e, t.j. aj v no�nej smene!
Kontroln� meranie tvaru prim�rneho bet�nov�ho ostenia je vykon�van� a� po odoznen� deforma�n�ch tlakov (cca 1 t��de�).
Po ur�en� a zadan� stanoviska sa program automaticky prep�na do re�imu merania laserov�m l��om a uhlovo sa nato�� do smeru norm�ly osi tunela. V tomto referen�nom profile sa nastavuj� hodnoty po�iato�n�ho a koncov�ho uhla merania (ur�it� obmedzenie v spodnej �asti pr�stroja) a kroku merania - mo�nos� vo�by medzi krokom uhlov�m alebo vzdialenos�ou medzi dvomi bodmi na osten�.
Spusten�m �tartu je vykon�van� automatick� registr�cia merania do zvolen�ho s�boru (max. 40). Po v�bere masky je mo�n� na displeji od��tava� okam�it� odch�lky od zadan�ho teoretick�ho prierezu. �alej je mo�n� pokra�ova� meran�m paraleln�ch profilov v zadanej od�ahlosti a to oboma smerni a� do vzdialenosti 1,5 n�sobku priemeru diela alebo do maxima laserov�ho l��a. Taktie� je mo�n� nastavi� aj meranie profilu dna, �o referen�n� profil neumo��uje. Po registr�cii na pam�ov� kartu je mo�n� v�sledky zobrazi� graficky na displeji, alebo ich �alej spracova� programom PROSCAN a v re�lnom �ase vytla�i� na tla�iarni.
V�sledkom s�: meran� s�radnice (Y, X, Z) tvaru ostenia, odch�lky v tabu�kovom aj grafickom tvare, v�po�et plochy nadv�lomu ako aj kubat�ry nadv�lomu. Po konverzii z tvaru GSI do tvaru TXT (programom PROWIN) je mo�n� �al�ie spracovanie v 3D.
R�chlos� merania z�vis� od hustoty bodov v profile (25 bodov/cca 2 min.). Vybitie bat�rie n�sleduje asi po troch trojhodinov�ch cykloch - nabitie za 3 hodiny. Meranie prebieha aj cez te��cu alebo stojacu vodu (zatia� pokusne cez st�pec vody 3 - 5 cm).
Celkov� hodnotenie: ve�mi dobr�, odpad� potreba figuranta, plat� sa len za jeden syst�m namiesto dvoch, mo�nos� vyu�itia aj na povrchu, n�zka v�ha (6 kg), ve�k� 8riadkov� displej. Leica TCRM 1105 preber� aj funkciu vyty�ovacieho syst�mu WINCATS, samozrejme �e pri oboch syst�moch je potrebn� obsluha geodetom a� do chv�le merania podrobn�ch bodov, �o u� zvl�dne aj majster alebo pred�k.
Ing. Miroslav Brindza geodet stavby
vyv�eno: 5.�nor 2002
Z �asopisu Zem�m��i� �. 1+2/2002. | ||
![]() |
![]() | ![]() |