Seminář - Aktuální problémy IG/99

Problematika Inžinierskej geodézie v podmienkach Slovenskej republiky
Ing.Štefan Lukáč,Doc.Ing.Alojz Kopáčik,PhD.,
Prof.Ing.Vlastimil Staněk,PhD.,
Katedra geodézie Stavebnej fakulty STU v Bratislave

1. Úvod
            Inžinierska geodézia (IG) ako špecifická časť odboru geodézia a kartografia, ktorá zahŕňa široké spektrum geodetických činností súvisiacich s prípravou, projektovaním, výstavbou, prevádzkou, ale aj rekonštrukciou stavebných objektov a priemyselných zariadení má priame väzby predovšetkým na stavebný proces.
            Po roku 1989 nastal určitý útlm hlavne v rozsahu úloh IG na Slovensku, čo bolo zapríčinené zásadnými hospodársko-spoločenskými premenami, hlavne poklesom investičnej činnosti a transformáciou národného hospodárstva. Spolu s týmito premenami sa menili aj vzťahy medzi priamymi a nepriamymi účastníkmi investičného procesu. Po roku 1993 však dochádza k oživeniu v tomto procese a k postupnému rozvoju stavebníctva so zameraním na stavebné objekty inžinierskeho charakteru.
            Medzi tieto stavby možno zaradiť:

            Charakter uvedených stavieb si priamo vyžaduje vysoké nároky na presnosť geodetických prác vo všetkých fázach stavebného procesu, či už ide o vyhotovenie účelových máp ako podkladu pre projekt (vrátane existujúcich inžinierských sietí), o vypracovanie geodetických častí projektovej dokumentácie, o vyhotovenie priestorovej polohy i podrobné vytyčovanie v 3D, o kontrolné deformačné merania, resp. o dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavieb.

2. Aktuálne úlohy Inžinierskej geodézie
            Realizácia dostavby diaľničnej siete SR je už niekoľko rokov aktuálnou témou v celej spoločnosti. Dobudovanie diaľničnej siete má priamu väzbu na napojenie SR na susedné štáty v ramci európskych dopravných koridorov. Predošlá vláda v snahe, aby sa SR pripojila k vysokému diaľničnému komunikačnému štandardu krajín Európy prijala tzv. ”Komplexný projekt výstavby diaľníc”, ktorý stanovoval termín ukončenia na rok 2005. Súčasná vláda však tento projekt obmedzila, resp. pribrzdila. Z plánovanej diaľničnej siete o dĺžke 830 km je v súčasnosti v prevádzke 366 km. Rok 1998 možno vo výstavbe diaľníc nazvať prelomovým, pretože v priebehu roka pribudlo takmer 100 km nových dialníc. Výstavba je v súčasnosti sústredená na úseky Žilina-hraničný prechod s Poľskom, Bratislava-hraničný prechod do Rakúska, Bratislava-hraničný prechod do Maďarska. Na týchto úsekoch bude realizovaných niekoľko mostných objektov a tunelových stavieb, ktorým sa v uplynulom období venovala mimoriadná pozornosť. V súčasnom období sa v rôznych fázach výstavby nachádzajú štyri diaľničné tunely. Prieskumné štôlne tunelov sú už prerazené na Branisku a Ovčiarsku. Intenzívne prebieha razenie prieskumnej štôlne na objektoch Čadca-Horelica a Višňové. Podrobnosti uvádza [ 2] .
            V železničnom staviteľstve medzi prioritné úlohy patrí modernizácia železničných tratí na rýchlosť 160 km/h. najmä na úseku Bratislava-hraničný prechod do Poľska a potom modernizácia úseku Žilina-hraničný prechod na Ukrajinu. Ďalej je plánovaná výstavba rýchlostnej trate Bratislava-Nitra-Levice-V.Krtíš-Lučenec, ktorá by mala byť výrazným prínosom pre hospodársky rozvoj regiónu medzi Levicami a Lučencom. Ďalej pôjde o dokončenie elektrifikácie železničných tratí Zvolen-Lučenec-Košice a Prešov-hraničný prechod do Poľska.
V Bratislave pokračuje príprava na výstavbu metra, ktoré by malo podstatným spôsobom prispieť k zlepšeniu a skvalitneniu mestkej hromadnej dopravy. V decembri 1998 podpísali zástupcovia spoločnosti Metro,a.s. a konzorcia firiem ”Matra Transport International - Campenon Bernard SGE-Siemens” zmluvu o výstavbe bratislavského metra. V súčasnosti sa končí prerokovanie enviromentálnej štúdie, ktorá je posledným podkladom potrebným na vydanie územného rozhodnutia. Následne požiada Metro,a.s. o stavebné povolenie, ktoré však zatiaľ brzdia nevysporiadané majetkoprávne vzťahy. S výstavbou by sa malo začať cca o dva roky.
            V energetickom hospodárstve je sústredená pozornosť a úsilie na dokončenie výstavby Jadrovej elektrárne Mochovce a rekonštrukciu i modernizáciu Jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Táto rekonštrukcia je naplánovaná do roku 2001, pričom už bolo prečerpaných 55 % prostriedkov. Po ukončení modernizácie bude Jadrová elektráreň V-1 akceptovaná Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a inými kontrolnými orgánmi, pôsobiacimi v jadrovej energetike. Predmetná elektráreň je v prevádzke dvadsať rokov.
Vo vodnom hospodárstve sú kapacity sústredené na dokončenie výstavby vodných nádrží: Hrušov (Čuňovo), Turček, Žilina, Selice. Tieto vodohospodárske diela majú obrovský význam nielen ako zdroje pitnej a úžitkovej vody, ale aj na energetické, plavebné a rekreačné účely.
            Roky 1994-1998 boli poznamenané veľkým rozvojom v oblasti telekomunikácií. Slovenské telekomunikácie zamerali hlavné úsilie na modernizáciu siete a radikálne rozšírenie jej kapacity digitálnymi spojovacími a prenosovými prostriedkami. Výrazne sa zrýchlila aj výstavba prístupových sietí. Súčasný stav digitalizácie tranzitnej úrovne spojovacej siete radí Slovensko na jedno z popredných miest v Európe. Rýchlym tempom pokračovala aj výstavba prenosovej siete, tak po optických, ako aj metalických médiach, kde slovenskí geodeti našli široké uplatnenie.
            V ostatných rokoch prebieha veľká modernizácia podniku Slovnaft Bratislava, do ktorého vstúpili zahraniční investori so zámerom výstavby technológie na spracovanie ťažkých ropných zvyškov, kde úspešne pôsobia viaceré slovenské súkromné geodetické firmy. Obdobne aj v bývalých Bratislavských automobilových závodoch, teraz Volkswagen Bratislava prebieha výstavba nových technologických hál a modernizácia vnútropodnikového dopravného systému.
            Široké uplatnenie nachádzajú v súčasnosti geodeti pri tvorbe digitálnej technickej mapy mesta (Bratislava, Košice, B.Bystrica, Prešov, Bardejov, Žilina, Ružomberok…) ako aj pri tvorbe a naplňovaní územne orientovaných informačných systémov, či podnikových informačných systémov.
            Osobitnú skupinu úloh IG tvoria geodetické práce pri výstavbe atypických budov najväčších bánk v SR (NBS, VÚB) a pri výstavbe budov obchodného charakteru, t.j. hál veľkých supermarketov, skladových a obchodných areálov.

3. Pozícia Slovenskej komory stavebných inžinierov a Komory geodetov a kartografov
            Zákonom SNR č. 138/1992 Zb. bola obnovená činnosť Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI), násilne zrušenej v r. 1951. Sídlo SKSI je v Bratislave a praktický výkon činnosti je zabezpečovaný regionálnymi kanceláriami v Košiciach, Žiline, B.Bystrice, Trnave a Bratislave. Rozsah odbornej spôsobilosti je určený na základe členenia činností a odborov. Základné členenie je podľa druhu činností:

            Zákonom NR SR č. 216/1995 Z.z. bola zriadená Komora geodetov a kartografov (KGK), ktorej fungovanie sa datuje od 1.3.1996. KGK je samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje geodetov a kartografov, ktorí autorizačne overujú vybrané geodetické a kartografické činnosti. KGK je právnickou osobou. Sídlo KGK je v Bratislave.

            Komora geodetov a kartografov

4. Príprava legislatívnej úpravy geodetických prác vo výstavbe
            Súčasne s prijatím zákona NR SR č.216/1995 Z.z. o Komore geodetov a kartografov bol prijatý aj zákon NR SR č.215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii. Prijatiu uvedených dvoch zákonov predchádzalo v predmetnom roku prijatie zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností. Zákon č.215/1995 Z.z. však v svojich záverečných ustanoveniach zrušil Vyhlášku č.11/1974 Zb. o geodetických prácach vo výstavbe. Preto predstavenstvo KGK menovalo v r. 1997 pracovnú komisiu, ktorej úlohou je príprava návrhu novej právnej úpravy geodetických prác vo výstavbe. Predmetná komisia spracovala tri dokumenty.
            Prvý dokument obsahuje pomerne podrobnú analýzu súčasného stavu a porovnáva systémy riadenia a zabezpečovania geodetických prác vo výstavbe na Slovensku a vo vybraných krajinách na základe dostupnej literatúry i osobných kontaktov. Medzi analyzované krajiny patria: Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Rusko.
            Druhý dokument tvorí podrobný aktuálny prehľad právnych a technických predpisov (vydaných po roku 1989) v nasledovnom členení:

            Tretí dokument je spracovaný vo forme návrhu novej vyhlášky so zámerom nahradenia bývalej vyhlášky č.11/1974 Zb. Ťažisko tohoto návrhu je sústredené na zabezpečovanie vybraných geodetických a kartografických činností jednotlivými účastníkmi stavebného procesu ako aj na spôsob realizácie jednotlivých geodetických a kartografických prác.
            Do procesu prípravy predmetného návrhu vyhlášky vstúpila novelizácia zákonov č. 162, 215 a 216, avizovaná ÚGKK SR. Za týmto účelom bola vytvorená rezortná komisia, ktorej úlohou je pripraviť novelizáciu zákonov č. 215 a 216. Zástupcovia KGK v tejto komisii už vypracovali zásady novelizácie obidvoch zákonov, ktoré rezultujú z návrhov členov predstavenstva KGK i ostatných orgánov komory. Totiž prijatie zákonov NR SR č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní SR a zákona NR SR č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov veľmi výrazne zasiahlo do konštrukcie zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. i č. 215/1995 Z.z.. Zákonmi č. 221 a 222 boli v podstate zrušené bývalé Katastrálne úrady v krajoch a Správy katastra v okresoch a nahradené ”katastrálnymi odbormi” na Krajských úradoch i na Okresných úradoch, ktoré organizačne i ekonomicky sú riadené Ministerstvom vnútra. Čiže ústredný orgán štátnej správy v odbore geodézie a kartografie, t.j. ÚGKK SR týmto činom riadi činnosť katastrálnych odborov v 8 krajoch a 79 okresoch iba metodicky.

5. Záver
            Domnievame sa, že inžinierska geodézia v podmienkach Slovenskej republiky je v súčasnosti na pomerne dobrej resp. štandardnej úrovni, ktorá je porovnateľná s úrovňou krajín Európskej únie. Zaostávame však v oblasti tvorby nových noriem STN i preberania noriem ISO v oblasti geometrickej presnosti vo výstavbe.

Seminář - Aktuální problémy IG/99