(Z vystúpenia Ing. Stanislava Strečanského, predsedu predstavenstva KGK na Valné hromadě české KGK, konanej v hoteli RELAX MONÍNEC dňa 20. 9. 1999)

V septembri 1995 boli v SR schválené dva zákony, ktoré od 1. januára 1996 kedy nadobudli účinnosť, začali zásadným spôsobom ovplyvňovať všetky aktivity, súvisiace s odborom geodézie a kartografie. Sú to zákony číslo 215 a 216, jeden o geodézii a kartografii a druhý o Komore geodetov a kartografov (KGK). Skutočnosť, že obidva tieto zákony boli pripravované, prerokované a napokon aj schválené nie je náhoda. Obidva totiž úzko súvisia, doplňujú sa a komplexne nahradzujú dovtedy platnú, a v dôsledku spoločensko-ekonomických zmien po roku 1989 prakticky znefunkčnenú legislatívu.

Obdobie diskusií a prípravy legislatívnych podkladov
Zákon o KGK sa rodil niekoľko rokov. Diskusie o potrebe jeho prijatia započali už počiatkom r. 1990. Okrem odborných argumentov, ktorými sa v týchto diskusiach zdôvodňovali snahy o vznik profesijnej komory (zabezpečenie kvality prác, vytvorenie podnikateľského prostredia bez absencie etiky a korektnosti podnikania v odbore geodézie a kartografie, zriadenie inštitúcie kompetentnej zastupovať stavovské záujmy právnickych a fyzických osôb pôsobiacich pri realizácii geodetických a kartografických prác a ďalšie akcentoval sa aj dôvod historický: bola to pozitívna skúsenosť z dávnejšej minulosti, kedy záujmy civilných zememeračov organizovane hájila autorita Inžinierskej komory, zriadenej zákonom č. 185/1920 Zb. a to až do roku 1951, kedy bola zákonom č. 61/51 Zb. zrušená.

Myšlienka o vytvorení KGK najsilnejšie zarezonovala v dvoch záujmových stavovských organizáciách, združujúcich najmä odborníkov z komerčnej oblasti. Bol to predovšetkým Slovenský zväz geodetov (SZG), ku ktorému sa pripojil Zamestnávateľský zväz geodézie a kartografie (ZZGK). Tieto organizácie si snahu o vznik komory zaraďovali do svojich programov činnosti po niekoľko rokov.

Počiatočné predstavy o význame, kompetenciách a postavení komory pri zabezpečovaní geodetických a kartografických prác sa diametrálne rozchádzali, čoho dôsledkom boli nekonečné diskusie, ktoré zpravidla produkovali aj mnohé nedorozumenia. Tieto diskrepancie, ale aj v tom čase nastolená potreba novelizácie zákona o geodézii a kartografii viedli napokon k uzatvoreniu Dohody o spolupráci medzi SZG, ZZGK a ÚGKK SR (1992). Touto dohodou bol vytvorený koordinačný výbor na prípravu nového zákona o geodézii a kartografii a zákona o Komore geodetov a kartografov, ďalej bolo dohodnuté financovanie prípravných prác z prostriedkov SZG A ZZGK. ÚGKK SR sa v dohode zaviazal zabezpečiť odladenie a zosúladenie návrhov oboch týchto zákonov, ich pripomienkovanie a predloženie do NR SR.

Výsledok týchto spoločných snáh sa dostavil, ako to bolo už uvedené, v septembri 1995, kedy boli obidva zákony schválené slovenským parlamentom.

Zriadenie a pôsobnosť KGK
Účel a hlavné zameranie pôsobnosti KGK je výstižne vyjadrené už v preambule zák. č. 216/95 Z. z., podľa ktorej je komora samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje geodetov a kartografov, ktorí autorizačne overujú vybrané geodetické a kartografické činnosti. V tomto texte sú použité dva pojmové výrazy, ktoré si vzhľadom na celkovú obsahovú náplň zákona o KGK, ale i zákona o geodézii a kartografii zasluhujú osobitnú pozornosť:

Výraz "vybrané geodetické činnosti" je prevzatý zo zákona o geodézii a kartografii a slúži na označenie 10-tich konkrétnych aktivít z odboru geodézie a kartografie, ktoré musia byť v záujme zabezpečenia ich kvality autorizačne overené fyzickou osobou.

Druhý dôležitý pojem definovaný v preambule cit. zákona slúži na označenie tých fyzických osôb, ktoré majú oprávnenie overovať vyššie uvedené vybrané geodetické činnosti, tým označením je "autorizovaný geodet a kartograf".

Z ďalšieho textu predmetného zákona o KGK vyplýva, že autorizovaným geodetom a kartografom sa môže stať fyzická osoba, ktorá spĺňa 4 základné podmienky:
a) spôsobilosť na právne úkony,
b) bezúhonnosť,
c) vysokoškolské G+K vzdelanie a 5 rokov praxe,
d) zloženie kvalifikačnej skúšky.

Oprávnenie na výkon činnosti autorizovaného geodeta a kartografa a okrúhlu pečiatku vydá komora fyzickej osobe, ktorá spĺňa horeuvedené 4 podmienky, požiada o to a súhlasí s povinným členstvom v KGK.

další kapitoly

Z časopisu Zeměměřič č. 10/99