předchozí

(Z vystúpenia Ing. Stanislava Strečanského, predsedu predstavenstva KGK na Valné hromadě české KGK, konanej v hoteli RELAX MONÍNEC dňa 20. 9. 1999)

Aktivity komory v legislatívnej oblasti

Za nosnú úlohu predstavenstva v poslednom období možno považovať jeho angažovanosť pri príprave novelizácie zákonov NR SR č. 215/95 a 216/95 Z. z. Aktivity predstavenstva sa v tejto súvislosti zintenzívnili začiatkom r. 1998 po obdržaní listu ÚGKK SR zo dňa 27. 1. 1998, ktorým úrad žiada komoru o spoluprácu pri príprave novelizácie citovaných zákonov. K tomuto účelu plánoval úrad vytvoriť pracovnú skupinu, do ktorej mala komora navrhnúť štyroch odborníkov zo svojich radov. Stalo sa! Štyria zástupcovia komory navrhnutí do rezortnej pracovnej skupiny sa stali súčasne členmi odbornej komisie, vytvorenej ad hoc komorou za účelom, jednak vyhodnotenia pripomienok a návrhov na prípadné zmeny v predmetných zákonoch od členov komory, a jednak spracovania konkrétneho návrhu na novelizáciu týchto zákonov, ktorý by prezentoval stanovisko komory k danej problematike. Komisia svoju úlohu splnila tým, že ňou spracovaný materiál predložila na prerokovanie a schválenie v predstavenstve komory dňa 26. 11. 1998. Tento materiál bol postúpený Úradu geodézie, kartografie a katastra SR na ďalšie konanie ako prvý pracovný návrh komory.

K samotnému návrhu:
Komisia pri svojej práci vychádzala z námetov, pripomienok a návrhov tých členov komory, ktorí reagovali na uznesenie valného zhromaždenia zo dňa 20. 3. 1998, ktorým bolo uložené všetkým členom komory "predkladať predstavenstvu komory návrhy na zmeny zák. NR SR č. 215/95 a 216/95 Z. z. v súvislosti s prípravou ich novelizácie". Do tejto akcie sa zapojilo celkom 12 členov komory, ktorí predložili spolu 53 návrhov na zmeny k zákonu č. 215/95 Z. z. a 40 návrhov k zákonu č. 216/95 Z. z.

Treba však uviesť, že mnohé tieto návrhy sa opakovali a viaceré z nich neboli relevantné.

Prvý pracovný návrh na novelizáciu predmetných zákonov spracovala komisia vo forme zásad. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pomerne obsiahly materiál a s prihliadnutím na jeho interný charakter dovoľte uviesť len stručnú informáciu o návrhoch na podstatné zmeny:
Zásady k novelizácii zák. č. 215/95 Z. z. sú zamerané na

• odstránenie absencie ingerencie ÚGKK SR na geodetické práce vo výstavbe,
• potrebu upresnenia typu a charakteru vzdelávacej inštitúcie, ktorá zaručuje úplnosť požadovaného vzdelania,
• zahrnutie kartografických prác do vybraných činností,
• vytvorenie jedinej skúšobnej komisie v paritnom zložení KGK a ÚGKK SR,
• zváženie potreby dvojitého overovania výsledkov vybraných činností,
• zadefinovanie kvalitatívnych podmienok na geodetické práce vo výstavbe,
• prehodnotenie sankcií za neodovzdanie výsledkov merania z tematického mapovania.

• požiadavka na rozšírenie kompetencie komory o vyjadrenie k žiadosti na vydanie živnostenského oprávnenia,
• vypustenie ustanovenia o povinnom poistení,
• viazanie členstva na fyzické osoby, ktoré nie sú zamestnancami orgánov štátnej správy,
• zmena v zriaďovaní skúšobnej komisie menovaním, namiesto volením,
• rozšírenie kompetencie komory o vydávanie preukazov vstupu na cudzie nehnuteľnosti, do štátnej dokumentácie a archívov.

Na záver informácie o stave prác, súvisiacich s prípravou novelizácie predmetných zákonov žiada sa vysloviť presvedčenie, že prezentovaný prvý pracovný návrh bude po jeho objektívnom posúdení tvoriť základ na spracovanie v paragrafovom vyjadrení, a že rezortná pracovná skupina začne svoju činnosť, čo v najkratšom čase.

Spolupráca komory so štátnymi orgánmi, s partnerskými profesijnými organizáciami a s odbornou verejnosťou.

Kompetencie, ktoré Komore geodetov a kartografov vyplývajú priamo zo zákona NR SR č. 216/95 Z. z. (§ 2 písm. i) až k)) umožňujú jej účinne pôsobiť v aktivitách s celospoločenským významom a to aj napriek skutočnosti, že komora združuje len časť odborníkov, profesionálne orientovaných na odbor geodézie a kartografie. Základné úlohy zamerané na participáciu komory pri riešení odborných problémov s celospoločenským zameraním sú obsiahnuté v dohodách o spolupráci, ktoré komora uzatvorila so všetkými profesijnými organizáciami, pôsobiacimi na území SR.

Úplné znenie týchto dohôd bolo postupne publikované v bulletine Slovenský geodet a kartograf, konkrétne v číslach 1/97, 2/97, 1/98. Prvú dohodu o spolupráci uzatvorila komora koncom roku 1996 so Zamestnávateľským zväzom geodézie a kartografie (ZZGK). Spoločné aktivity formulované v tejto dohode sa vo väčšine priebežne plnia. Je to o. i. dôsledkom skutočnosti, že viacerí zástupcovia členských organizácií ZZGK zastávajú súbežne funkcie v orgánoch komory. V hodnotenom období sa pozitívne výsledky dosiahli najmä vo využívaní poznatkov a informácií z plnenia úloh oboch zmluvných strán, ďalej pri spolupráci na riešení odborných problémov, pri sledovaní dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní prác, pri posudzovaní technických a technologických predpisov a v poslednej dobe v aktívnej spolupráci pri spracovávaní návrhov na novelizáciu zákonov č. 215/95 a 216/95 Z. z.

Predmet spolupráce v Dohode o spolupráci medzi komorou a Slovenskou spoločnosťou geodetov a kartografov je formulovaný do 7 bodov. Pokiaľ ide o plnenie spoločných aktivít vyplývajúcich z dohody pozornosť si zasluhuje najmä oblasť spolupráce s FIG, kde sa zmluvné strany dohodli na spolufinancovaní členského príspevku, ďalej na garantovaní činnosti technických komisií FIG a na vytvorení Slovenského národného komitétu (SNK) FIG, štatút ktorého bol oboma stranami schválený dňa 7. 12. 1998. Ďalšie spoločné úlohy vyplývajúce z predmetnej dohody sú vo väčšine prípadov plnené priebežne podľa potreby (napr. vzájomná informovanosť o odborných podujatiach, pracovné stretnutia vedúcich predstaviteľov zmluvných strán, spoluorganizovanie odborných seminárov, výmena skúseností, poznatkov a informácií, získaných pri plnení úloh v pôsobnosti zmluvných strán), prípadne neboli v hodnotenom období plnené z objektívnych dôvodov.

Spoločné aktivity formulované v čl. 2 Dohody o spolupráci medzi KGK a Slovenským zväzom geodetov (SZG) boli v hodnotenom období splnené v celom rozsahu. Pozitívne je treba hodnotiť najmä úzku spoluprácu v odbornej komisii, zriadenej ad hoc komorou za účelom analýzy súčasného stavu geodetických prác vo výstavbe a vypracovania návrhu na eliminovanie súčasnej absencie legislatívnej regulácie týchto prác. Kladné hodnotenie výsledkov spolupráce medzi KGK a SZG je nesporne aj v dôsledku skutočnosti, že viacerí čelní funkcionári SZG aktívne pracujú aj v orgánoch komory.

Vo februári t. r. bola uzatvorená ďalšia Dohoda o spolupráci medzi KGK a Stavebnou fakultou Slovenskej technickej univerzity (SvF STU). Napriek krátkej dobe jej trvania sú výsledky vzájomnej spolupráce optimistické.

Reálne sa plnia prakticky všetky spoločné zámery a to najmä:

• účasťou prodekana a ďalších predstaviteľov SvF STU na valnom zhromaždení členov komory,
• pôsobením viacerých členov komory v komisiách pre obhajoby diplomových prác a pri oponentskom konaní,
• vzájomnou spoluprácou pri príprave legislatívnych úprav, súvisiacich s novelizáciou zák. NR SR č. 215/95 a 216/95 Z. z.,
• konkrétnou spoluprácou pri zabezpečovaní kvalifikačných skúšok podľa § 4 ods. (1) písm. d) zák. č. 216/95 Z. z.,
• pri umožňovaní odbornej praxe študentov SvF STU na pracoviskách členov komory,
• organizovaním pracovných stretnutí čelných predstaviteľov zmluvných strán, výmenou skúseností, podnetov, poznatkov a informácií.

V poradí poslednou dohodou o spolupráci, ktorú uzatvorila komora dňa 15. 6. 1998 je Dohoda so Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Hodnotenie plnenia všetkých úloh, ktoré obsahuje citovaná dohoda nie je možné pre pomerne krátku dobu jej trvania objektívne vykonať. Napriek tomu však možno konštatovať plnenie úlohy, týkajúcej sa výmeny publikácií a sľubne sa ukazuje aj spolupráca pri príprave legislatívnych úprav a pri tvorbe technických predpisov, súvisiacich s geodetickými prácami vo výstavbe.

Spolupráca medzi komorou a Úradom geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK SR) je definovaná v dohode o spolupráci zo dňa 2. 10. 1996. Zo strany ÚGKK SR bolo konštatované dobré plnenie všetkých 11 úloh formulovaných v predmetnej dohode, s čím možno v zásade súhlasiť. Platí to najmä v prípade dohody o vzájomnej účasti na zasadnutiach kolégia predsedu ÚGKK SR a valného zhromaždenia členov komory. Sľubne pokračuje spolupráca medzi disciplinárnou komisiou komory a Odborom katastrálnej inšpekcie ÚGKK SR pri riešení priestupkov a otázok kvality na úseku katastra nehnuteľností. Kladne treba hodnotiť tiež spoluprácu v odbornej komisii, vytvorenej ad hoc komorou za účelom spracovania analýzy súčasného stavu geodetických prác vo výstavbe. Viaceré spoločné aktivity sú plnené priebežne, resp. príležitostne podľa okolností, na ktorých sa zhodli zmluvné strany. Týka sa to napr. pracovných stretnutí čelných predstaviteľov zmluvných strán, ďalej výmeny skúseností, podnetov a informácií, získaných pri plnení úloh v pôsobnosti oboch partnerov, koordinácie vzdelávacej činnosti a ďalšie.

Napriek kladnému hodnoteniu plnenia predmetnej dohody oboma stranami v takmer všetkých v dohode prijatých aktivitách nemožno sa vyhnúť hodnoteniu vplyvu týchto aktivít na výkonné zložky katastra nehnuteľnosti, ktoré sú od r. 1996 súčasťou všeobecnej štátnej správy. Zo strany komory nie je tento vplyv posudzovaný ako optimálny. Svoje stanovisko k súčasnej organizácii výkonných katastrálnych zložiek vyjadrili členovia komory na predchádzajúcom valnom zhromaždení 20. 3. 1998 prijatím uznesenia, ktoré bolo zaslané na Úrad vlády SR a NR SR s nasledovným komentárom: "Valné zhromaždenie členov komory, ktoré sa konalo dňa 20. 3. 1998 v Bratislave prijalo v závere rokovania uznesenie, v rámci ktorého odporúča vláde SR a Národnej rade SR prehodnotiť efektívnosť plnenia úloh na úseku katastra nehnuteľností v súčasnej organizačnej štruktúre a v tejto súvislosti prijať opatrenia, ktoré povedú k vyčleneniu katastrálnych odborov z pôsobnosti okresných a krajských úradov a k vytvoreniu samostatných katastrálnych úradov.

Návrh tejto časti uznesenia bol prijatý spontánne všetkými účastníkmi valného zhromaždenia (307 prítomných členov) ako prejav snahy upozorniť na potrebu zefektívnenia aktivít štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností a to vytvorením takej organizačnej štruktúry, ktorá príslušným odborným pracoviskám umožní väčšie kompetencie v oblasti riadenia, plánovania a financovania prác, v zabezpečovaní rozvoja ich technologického a materialného vybavenia, v kádrovej a personálnej oblasti a pod.

K prijatiu predmetného uznesenia viedli dôvody, vyplývajúce z celkového hodnotenia doterajšej činnosti katastrálnych odborov okresných a krajských úradov členmi komory, z nich najmä:

• Zakladanie, vedenie a aktualizácia katastra a poskytovanie informácií z neho vyžaduje špecializované programové a prístrojové vybavenie, vývoj a obstarávanie ktorého je vzhľadom na jednotný celoštátny režim súvisiacich aktivít optimálne zabezpečovať na centrálnej úrovni.
• V dôsledku súčasnej organizačnej štruktúry je značne sťažená kooperácia riadenia, plánovania a financovania prác celospoločenského záujmu (napr. v poslednom období spracovanie registrov vlastníctva a pozemkových úprav).
• Aplikácia technických a technologických noriem a predpisov v podmienkach súčasného organizačného usporiadania katastrálnych pracovísk štátnej správy nie je jednotná v dôsledku nepružného systému pri ich vývoji a zavádzaní (vývoj a spracovanie predpisov je v kompetencii Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ich implantovanie do praxe vykonávajú katastrálne odbory pôsobiace v prostredí okresných úradov).
• Informačný systém katastra nehnuteľností je založený na súvislom celoštátne vybudovanom mapovom podklade, obnova a aktualizácia ktorého vyžaduje jednotný, celoštátne koordinovaný postup adekvátnym plánovaním a financovaním.
• Okrem výkonu štátnej správy, ktorý na úseku katastra realizujú katastrálne odbory okresných úradov je potrebné zabezpečovať tiež práce technického charakteru, závislé od špecializovaného výkonného prístrojového vybavenia, ktoré z racionálnych dôvodov nie je možné vybudovať na každom okresnom pracovisku.
• Vo viacerých okresných pracoviskách absentujú pracovníci s požadovanou kvalifikáciou, čo pri terajšej organizačnej štrukúre vylučuje možnosť riešiť takúto situáciu napr. operatívnym presunom pracovných kapacít a techniky, formou dočasnej výpomoci medzi jednotlivými pracoviskami.
• V súčasnej organizačnej štruktúre absentuje odborný dohľad nad zabezpečovaním požia-davky na kvalifikáciu výkonných pracovníkov katastrálnych odborov všeobecne a nad obsadzovaním funkcií vedúcich pracovníkov kvalitne pripravenými odborníkmi zvlášť.
• Rozhodovanie o vlastníckom práve tvorí špecifickú činnosť katastrálnych odborov okresných úradov.

Nakoľko vlastnícke právo je garantované ústavou, rozhodovať o vlastníckych vzťahoch by mali samostatné a nezávislé katastrálne úrady ako špecializované orgány štátnej správy. Takéto riešenie by odstránilo tiež nesúlad súčasnej legislatívnej úpravy v oblasti rozhodovania o vlastníckych právach k nehnuteľnostiam v SR voči stredoeurópskym krajinám a krajinám EU, kde je problematika vzniku, zmeny a zániku vlastníckych práv organizačne začlenená do právomoci súdov, resp. špecializovaných orgánov štátnej správy."

Kópiu tohoto stanoviska komory obdržali aj účastníci zasadnutia Kolégia predsedu ÚGKK SR v septembri 1998 a s jeho obsahom boli tiež oboznámení účasníci pracovných stretnutí, ktoré v posledných dvoch mesiacoch r.1998 organizovali regionálni zástupcovia komory v jednotlivých krajoch.

V súvislosti s hodnotením činnosti predstavenstva na úseku spolupráce s partnerskými stavovskými organizáciami, štátnymi orgánmi a odbornou verejnosťou je žiaduce uviesť aspoň stručnú informáciu o aktivitách regionálnych zástupcov predstavenstva a o účasti členov orgánov komory na príprave a organizácii 6. slovenských geodetických dní.

Koncom minulého roku sa konali vo všetkých krajoch SR pracovné stretnutia za účasti členov komory a vedúcich pracovníkov štátnej správy, ktoré zvolali regionálni zástupcovia komory. Vo väčšine prípadov boli tieto stretnutia hodnotené kladne tak zo strany členov komory, ako aj zo strany zástupcov štátnej správy. Nastolenie viacerých závažných problémov účastníkmi týchto zasadnutí si žiada riešenie na celoštátnej úrovni, čo je pri súčasnej organizačnej štruktúre katastrálnych pracovísk sťažené najmä absenciou vhodného pendanta rezortu ministerstva vnútra, do ktorého sú tieto pracoviská začlenené. Napriek tomu, v záujme zefektívnenia týchto stretnutí a s prihliadnutím na ich pravidelné konanie by bolo žiaduce, aby sa ich účastníci dohodli na konkrétnom stanovisku k nastoleným problémom, resp. aj na návrhu na ich riešenie a toto prezentovali napr. formou spoločného vyhlásenia, odporúčaní, prípadne záväzkov, zameraných na zlepšenie daného stavu tak, aby bola možná kontrola ich plnenia na ďalšom pracovnom stretnutí. Okrem toho sa predstavenstvo na svojom poslednom zasadnutí uznieslo vypracovať súhrnnú správu o výsledkoch uvedených regionálnych rokovaní s návrhom na riešenie aktuálnych problémov, vyplývajúcich z týchto rokovaní.

Pokiaľ ide o kontakt so širšou odbornou verejnosťou, tento sa už tradične realizuje v rámci každoročne organizovaných "Slovenských geodetických dní". Táto spoločensko-odborná aktivita je v súčasnosti považovaná za prestížnu a to najmä v dôsledku takmer masovej účasti odborníkov, pôsobiacich v rôznych funkciách a na rôznych úrovniach tak v štátnej správe, ako aj v podnikateľskej sfére. Na posledných 6. slovenských geodetických dňoch (4. a 5. 12. 1998), rovnako ako na ich predchádzajúcich ročníkoch sa funkcionári komory aktívne podielali na ich príprave a realizácii, nielen v odbornom garantovaní, ale najmä prezentovaním príspevkov, zameraných napr. na hodnotenie spolupráce komory s partnerskými organizáciami, na aktivity súvisiace s novelizáciou zák. NR SR č. 215 a 216/95 Z. z. , na informáciu o korešpodencii komory s Úradom vlády SR a NR SR v súvislosti s návrhom na zmenu súčasnej organizačnej štruktúry katastrálnych pracovísk, na informáciu o konaní XXI. kongresu FIG a ďalšie.

Medzinárodné aktivity komory

V decembri r. 1998 vstúpil do platnosti Štatút SNK FIG, ktorý definuje poslanie, stanovuje podmienky členstva a určuje financovanie činnosti komitétu.

Úplné znenie štatútu bude uverejnené v bulletine Slovenský geodet a kartograf.

Na minulom valnom zhromaždení členov komory bola už poskytnutá informácia, že komora prevzala garancie nad činnosťou odborných komisií FIG č. 1, 2, 4, 6, 8 a 9. Odborní garanti z radov členov komory mali v minulom roku po prvý raz možnosť skontaktovať sa so svojimi partnermi z iných štátov v Brightone na XXI. kongrese FIG. Podrobnú informáciu z ich účasti na tomto kongrese prezentovali dvaja z nich na 6. slov. geodetických dňoch začiatkom decembra 1998. Komora geodetov a kartografov, ale aj ostatná odborná verejnosť očakáva, že minuloročná účasť slovenských zástupcov na kongrese FIG je sľubným začiatkom intenzívnej spolupráce s touto prestížnou medzinárodnou organizáciou geodetov.

Uznesenie z minulého valného zhromaždenia členov komory uložilo o. i. preskúmať formy užšej spolupráce s komorami rovnakého, alebo príbuzného odborného zamerania v susedných štátoch. Napriek tomu, že zo strany predstavenstva boli podniknuté v hodnotenom období viaceré kroky, zostáva táto oblasť ešte stále otvorená a to najmä smerom k severným a južným susedom, kde sa prvé kontakty dajú nazvať zatiaľ len informatívnymi. Iná situácia je v oblasti spolupráce s kolegami z Komory geodetů a kartografů v ČR. Prvé oficiálne kontakty s funkcionármi tejto komory začali účasťou ich predsedu na našom minulom valnom zhromaždení. V priebehu hodnoteného obdobia sme mali možnosť navzájom sa informovať o problémoch spoločného záujmu pri viacerých príležitostiach (seminár v Brne, účasť zástupcov našej komory na valnom zhromaždení na priehrade Orlík, Osteuropatagung Wiedeň). Ťažiskom doterajších rozhovorov bola súvisiaca legislatíva - v ČR príprava zákona o komore geodetů a kartografů a v SR novelizácia zák. č. 216/95 Z. z. Vychádzajúc zo skutočnosti, že podmienky na realizáciu prác v odbore geodézie a kartografie sú v dôsledku dlhoročnej existencie spoločného štátu zrovnateľné, javí sa veľmi účelné a užitočné spoluprácu medzi slovenskou a českou komorou udržiavať, prípadne aj zintenzívniť.

V rámci tejto časti správy o činnosti predstavenstva komory je pre úplnosť informácie o medzinárodných aktivitách komory potrebné spomenúť aspoň dve akcie s medzinárodným dosahom, na ktorých bola komora zastúpená:

• zasadnutie predstaviteľov geodetických služieb krajín, v ktorých bol v minulosti aplikovaný niekdajší rakúsky kataster (17. až 19. 6. 1998),
• tretnutie EG s východoeurópskymi predstaviteľmi geodetických služieb - akcia, ktorá sa konala pod názvom Osteuropatagung der Geometer Europas v dňoch 12. a 13. 10. 1998 vo Viedni.

Členská základňa

Kancelária komory eviduje v súčasnosti 599 aktívnych členov, ktorým boli vydané oprávnenia a pečiatky na výkon funkcie autorizovaného geodeta a kartografa. Z celkového počtu 622 členov zapísaných do zoznamu autorizovaných geodetov a kartografov od vzniku komory, t. j. od 1. 1. 1996 bolo pozastavené členstvo v 9-tich prípadoch na vlastnú žiadosť, 7 členov bolo na podnet dozornej rady zo zoznamu vyčiarknutých a zomrelo 7 ďalších členov. V r. 1998 je evidovaný nárast o 43 nových členov.

Odborná zdatnosť a profesionalita členov komory bola podrobne hodnotená už na valnom zhromaždení, konanom v marci 1998. V správe o činnosti predstavenstva bolo v tejto súvislosti poukázané nielen na pozitívny vplyv autorizovaných geodetov a kartografov, na kvalitu nimi overovaných vybraných geodetických činností, ale i na niektoré negatívne tendencie v konaní členov komory. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto nežiaduce javy pretrvávajú, je účelné aj v tomto príspevku odcitovať príslušnú pasáž z minuloročnej správy o činnosti predstavenstva:

"Je však potrebné upozorniť aj na niektoré negatívne tendencie v činnosti autorizovaných geodetov a kartografov, na ktoré boli orgány komory počas uplynulého obdobia upozorňované. Ide najmä o nežiaducu prax niektorých kolegov, ktorí si z overovania geodetických a kartografických prác vytvorili zdroj bezpracných, resp. takmer bezpracných príjmov tým, že tieto výkony vykonávajú formálne, neprofesionálne a bez náležitého pocitu zodpovednosti. Bohužial tieto informácie dostáva predstavenstvo bez oznámenia konkrétnych osôb, resp. pod vplyvom absencie odvahy verejne a konkrétne tieto javy pranierovať. V tejto súvislosti by bola žiaduca väčšia aktivita všetkých členov komory, bez ktorej sa komora nedokáže zbaviť tejto skrytej negatívnej reklamy.

Negatívnym javom je aj správanie sa niektorých členov komory v ich podnikateľských aktivitách. Za neetické treba považovať napr. aktivity, o ktorých kolujú informácie v súvislosti s manipuláciou s dumpingovými cenami pri obstarávaní prác, s parazitovaním na prístrojoch a zariadeniach rôznych organizácií, s nelegálnym zapájaním pracovníkov týchto organizácií do prác v rámci súkromného podnikania, atď. Je síce pravdou, že predstavenstvo nemôže zverejniť konkrétne údaje tohoto druhu a poukázať na tých, ktorí podobné aktivity praktizujú, pretože informátori týchto negatívnych zvestí si neželajú vystúpiť z anonymity. To však neznamená že by takáto neetická prax mala v budúcnosti zostať na okraji záujmu orgánov komory. Naopak! Tieto javy bude potrebné v ďalšom období nielen sledovať a prešetrovať ich pravdivosť, ale v prípade ich nesporného výskytu riešiť takúto situáciu disciplinárnym konaním."

Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, kedy na zamedzenie tejto nežiaducej praxe bolo možné použiť len slovné apelovanie na česť, dobré mravy, prípadne stavovskú hrdosť, v súčasnosti sú možnosti komory predsa len v inej polohe. Účinným prostriedkom v tomto prípade by mal byť Etický kódex geodeta, schválený valným zhromaždením členov komory v marci minulého roka. V jeho preambule sa zdôvodňuje snaha dosiahnuť vyššiu úroveň vzájomných vzťahov geodetov a ich vzťahov k odbornej i laickej verejnosti a formulovať zásady, záväzné pre každého člena komory a upravujúce vlastnú disciplinárnu právomoc. Dedukcia z uvedenej preambuly je pre členov komory a disciplinárnu komisiu jednoznačná:

• pre členov komory plniť etické normy formulované v Kódexe (čl. 1, bod 1)
• pre disciplinárnu komisiu postihovať členov komory pre neplnenie kódexu (čl. 1, bod 3)

V kontexte uvedených skutočností javí sa poukázať najmä na účelovú manipuláciu s cenami pri verejnom obstarávaní prác, ktorá sa v praxi prejavuje navrhovaním neprimerane nízkej ceny zo strany niektorých členov komory. Takýmto konaním, ktoré logicky vedie k nežiaducemu znižovaniu kvality dochádza k porušovaniu viacerých etických noriem. Z nich najmä tie, ktoré sú uvedené v čl. 2 Etického kódexu geodeta v bodoch 8, 9 a 10:
8. geodet nepožaduje za svoje práce neprimerane nízku cenu, ktorá by viedla k nežiaducemu zníženiu kvality. Primerané - obvyklé ceny vyjadruje Cenník odporúčaných cien.
9. geodet ctí základné pravidlá pri verejnom obstarávaní prác.
10. Svojou neodbornosťou, nekorektnosťou a nepoctivým rokovaním nesmie ohroziť dobrú povesť a všeobecné uznávanie profesie geodeta.

Používanie neprimerane nízkych cien pod minimálnou hranicou primeraných - obvyklých cien podľa Cenníka odporúčaných cien je avizované vo viacerých prípadoch aj porušovaním ďalšej normy z Etického kódexu uvedenej v čl. 2 bode 4 (geodet pri svojej činnosti nezneužíva majetok, materiálové, prístrojové a priestorové vybavenie, výpočtovú techniku a iné, alebo prácu iných).

Zásadné stanovisko k porušovaniu Etického kódexu geodeta prijalo predstavenstvo na svojom zasadnutí 8. 9. 1998. V jeho závere sa konštatuje, že situácie okolo cien a kvality prác sa v poslednej dobe zhoršuje, v dôsledku čoho je potrebné príjmať dôraznejšie opatrenie na nápravu týchto skutočností.

---

Z časopisu Zeměměřič č. 11-99